Jaromír Jágr

Jaromír Jágr se narodil 15.2.1972 v Kladně a vyrůstal na statku v nedalekých Hnidousích. V dorostu přestoupil z PZ Kladno do konkurenčního Poldi a už v šestnácti letech nakoukl do nejvyšší české soutěže. V lize však odehrál pouhé dva roky (s bilancí 90 zápasů/77 bodů) a putoval do NHL.

Mladý talent si pro sezónu 1990/1991 vyhlédli scouti pitsburghských „tučňáků“ a od počátku nelitovali. Hráč s číslem 68, které nosil na památku dědečka, jenž zemřel při sovětské okupaci Československa, se narozdíl od spousty vrstevníků v NHL dokonale chytil a na konci sezóny byl zařazen do nejlepšího nováčkovského výběru. Tučňáci navíc vyhráli Stanley Cup, když ve finále porazili Minessotu Nord Stars 4:2 na zápasy.

Po boku legendárního Maria Lemieuxe Jaromír herně rostl a byl příslibem do dalších sezon. Právě proto mu vedení Penguins věnovalo zvýšenou pozornost a angažovalo kvůli němu Jiřího Hrdinu z Calgary Flames, aby mu pomáhal s adaptací na nové prostředí.

Následující rok Pitsburgh dokázal titul obhájit a Jágr se na tom podílel velkou měrou, především v play-off, do kterého si přinesl famózní formu. Jeho sólo ve finálové sérii proti Chicagu Blackhawks bylo označeno za branku roku. Pokus o stanleycupový hattrick však Pens nevyšel. V sezóně 1992/93 klub poprvé v historii vyhrál základní část soutěže, v play-off ovšem vypadl už ve čtvrtfinále s New York Islanders.

Jágrův výkonnostní vzestup potvrdila sezóna 1994/95, kdy si české pravé křídlo odneslo Art Ross Trophy pro nejlépe bodujícího hráče. Jágr měl sice ve zkrácené sezoně stejný počet bodů jako Eric Lindros, ale větší počet branek určil jako vítěze jeho. Bylo to vůbec poprvé, kdy si tuto cennou trofej odnesl Evropan.

Ročník 1995/96 byl Jágrovým nejúspěšnějším, co se počtu bodů týká. Získal jich 149 (62 branek + 87 asistencí) a skončil na druhém místě bodování, když ho předčil pouze týmový kolega Lemieux. Ani to však nepomohlo, aby se tým v play-off probojoval dál než do 3. kola. Následující sezoně vypadli Pinguins dokonce v prvním kole a Mario Lemieux se rozhodl ukončit kariéru.

Jaromír se tak stal největší hvězdou Pitsburghu, potažmo celé NHL, které v bodování kraloval následující čtyři sezóny. V sezoně 1998/99 dokonce získal i Hart Trophy pro nejužitečnějšího hráče. Pitsburghu to však k dobrému umístění nepomáhalo, a tak se v polovině sezóny 2001/2000 vrátil „Božský Mario“, aby mu pomohl. byl vzpruhou především pro Jágra, který po jeho návratu ožil a vybojoval již téměř ztracenou Art Ross Trophy.

V roce 1998 Jágr konečně prolomil smůlu v reprezentaci. Doposud platilo, že kam Jágr přijel, tam národní tým ztroskotal. Vítězství v Naganu se však zapsalo zlatým písmem do české sportovní historie a Jaromír se na něm značnou měrou podílel. Následující olympijské hry v Salt Lake City však česká výprava nezvládla, a tak Jágr na svůj další úspěch s reprezentací dále čeká. MS v Praze 2004 bylo pro Jaromíra a další zklamáním, vypadli jsme ve čtvrfinále s USA na samostatné nájezdy. Jaromír to označoval jako nejhorší porážku. Další rok probíhala výluka v NHL a tím se naskytla možnost reprezentovat všem světovým hvězdám. Proto bylo MS ve Vídni přehlídkou těch největších borců. Ve čtvrtfinále jsme tentokrát porazili na samostatné nájezdy USA my, poté v semifinále Švédy a nakonec ve finále Kanadu 3:0. Tím jsme získali zlato. A Jaromír vstoupil do spolku těch, kteří získali Stanley cup, zlato z MS a OH. Jinak toto zlato je označováno jako zlato pro Ivana Hlinku, který tragicky zahynul. Dále byl také na OH v Turíně, kde Češi získali bronzové medaile, čímž se většina borců ze zlaté generace s repre rozloučila. Mezi nimi byl i Jaromír Jágr, v roce 09 si to ovšem rozmyslel a po roce stráveném v KHL přijel reprezentovat.

V létě 2001 se rodák Hnidous rozhodl k odchodu z Pisburghu a přestoupil do Washingtonu s platem 11 milionů dolarů ročně. První sezónu se ovšem v týmu hodně trápil a teprve v druhé polovině ročníku 2002/03 se pořádně chytil a opět bojuje o přední místa v tabulkách.

Sezonu 2004/2005 odehrál Jágr, díky stávce NHL, půlku sezony v rodném Kladně a následně v ruském Omsku.

2. března 2006 se Jaromír Jágr stal nejlepším Evropanem v NHL, když v historické tabulce kanadského bodovaní dostihl Jari Kurriho. K výhře 6 : 1 nad Philadelphií přispěl dvěma góly a jednou přihrávkou a tím zaokrouhlil svoji celkovou bilanci v NHL na 1400 bodů. V listopadu téhož roku ho vynesly další dva body za gól a asistenci do sítě Pittsburghu v historickém pořadí produktivity na 12. místo před Stana Mikitu. Jágr měl na kontě 1468 bodů a není tak už před ním žádný hokejista s evropskými kořeny.

4. července 2008 Jaromír Jágr podepsal s vedením Avangardu Omsk dvouletou smlouvu. V sezóně 2008/09 hrál v KHL za Avangard Omsk a přijel i na EHT, konkrétně na České hokejové hry a následné MS ve Švýcarsku.

Jaromír Jágr je v nominaci českých hokejistů na únorové olympijské hry ve Vancouveru.

V osobním živetě Jaromír vystřídal několik slavných Češek, například Ivu Kubelkovou či Nicol Lenertovou, ale nakonec mu učarovala krásná slovenská MISS Andrea Verešová, se kterou se také rozešli. Momentálně chodí a žije s modelkou Innou Puhajkovou.
Hodně mu také pomáhá jeho maminka, která se o něj v Americe v nejtěžších chvílích vždy starala a jejíž kuchyni Jaromír miluje – především svíčkovou a vepřo, knedlo, zelo.

Paulo Coelho

Paulo Coelho (* 24. august 1947, Rio de Janeiro, Brazília) je brazílsky spisovateľ. Predtým ako sa úplne začal venovať literatúre, pôsobil ako riaditeľ divadla a autor hier, skladateľ, žurnalista.

Ako sedemročný sa stal žiakom jezuitskej školy svätého Ignáca v Rio. Už tu sa údajne rozhodol, že sa stane spisovateľom. Ako sedemnásťročný bol dvakrát internovaný v psychiatrickej liečebni (poslal ho tam jeho otec, keď mu oznámil, že chce byť spisovateľom), kde sa podrobil opakovanej elektrošokovej terapii.

Paulo študoval právo, no štúdium neukončil a začal sa venovať divadlu. Následne napísal texty pre úspešnú brazílsku alternatívnu rockovú kapelu a pre komixový seriál. Najznámejšie sú skladby, ktoré vznikli v spolupráci s Raulom Seixasom Eu nasci há dez mil anos atrás, Gita, Al Capone. Jeho fascinácia spirituálnym svetom sa zrodila už v čase hippies. Za svoje anarchistické aktivity bol uväznený.

Ako dvadsaťšesťročný sa rozhodne "byť normálny", zamestná sa v gramofónovej spoločnosti Polygram, ožení sa a presťahuje sa do Londýna. Tu sa začína pomaly venovať literatúre a rodia sa jeho prvotiny.

Paulo Coelho v januári 2006

V Amsterdame zažije mystické stretnutie, na základe ktorého sa vydá na púť do Santiaga de Compostela a stane sa katolíkom. O rok na to (1987) napíše svoju prvú knihu Pútnik – mágov denník (O diário de um mago), kde opíše zážitky na základe práve spomínanej púte. V roku 1988 napísal svoju najúspešnejšiu knihu Alchymista. Jeho prvé dve knihy sú bestsellermi až o pár rokov neskôr, keď vychádza román Brida.

Potom nasledovali ďalšie knihy, preklady do 56 jazykov a celosvetový úspech. Jeho knihy boli vydané v 150 krajinách. Jeho poslednou knihou je Alef(2010).

Doposiaľ snáď najvýznamnejším dielom stále ostáva Alchymista (O Alquimista), ktorý sa stal dôležitým literárnym fenoménom XX. storočia. Zaradil sa do výbavy povinného čítania na školách vo Francúzsku, Taliansku, Portugalsku, Brazílii, Taiwane, USA, Veľkej Británie, Španielsku a iných krajinách. Ilustrované vydanie Alchymistu urobil výtvarník Moebius (autor scén Piateho elementu). Filmárske práva na Alchymistu získala spoločnosť Warner Brothers, ktorá produkciu a réžiu zverila do rúk Laurencovi Fishburnovi. BMG Classics vydalo CD "Alchymistova symfónia". Toto dielo bolo inšpiráciou pre mnohé divadelné predstavenia a muzikály.

Paulo Coelho má vlastný inštitút Instituto Paulo Coelho, ktorý slúži na podporu chudobným deťom v Brazílii.

Viktor Frankl

Viktor Emil Frankl (* 26. marec 1905, Viedeň – † 2. september 1997, Viedeň) bol rakúsky neurológ a psychiater.

Viktor Emil Frankl sa narodil 26. 3. vo Viedni. Jeho rodičia pochádzajú z Pohořelic u Brna. Mal dvoch súrodencov - staršieho brata Waltera a mladšiu sestru Stellu. Jeho rodičia pochádzali z Česka, matka zo starého pražského židovského rodu, otec z Pohořelic na južnej Morave. Otec vykonával funkciu riaditeľa na rakúskom ministerstve sociálnych vecí.

Počas prvej svetovej vojny žila rodina až v tak veľkej biede, že deti museli chodiť v Pohořeliciach žobrať a kradnúť kukuricu na pole.

Frankl sa už počas štúdia na gymnáziu zaujímal o psychológiu. Stal sa nadaným a zanieteným študentom s veľkým záujmom o filozofiu a psychológiu. Už ako stredoškolák si písal so Sigmundom Freudom, ktorý odporučil jednu jeho prácu na vydanie v International Journal of Psychoanalysis.

Neskôr sa zoznámil s Alfredom Adlerom, ktorý ho tiež na nejaký čas zaujal. Ako mladý študent medicíny mal úvodnú prednášku na Medzinárodnom kongrese individuálnej psychológie, v ktorej vymedzil svoju vlastnú cestu. Základná myšlienka, na ktorej založil a prepracoval svoju psychoterapeutickú koncepciu znie: Človek je bytosť hľadajúca zmysel (logos) a poskytnúť človeku pomoc v jeho hľadaní zmyslu je jedna z úloh psychoterapie. Život je potenciálne zmysluplný za akýchkoľvek podmienok.

Po skončení štúdia medicíny pracoval ako psychiater vo Viedni. Rozhodol sa zabudnúť na svojich veľkých učiteľov a počúvať pozorne svojich pacientov.

V roku 1942 sa oženil so svojou prvou ženou, staničnou sestrou Tilly Grosserovou. Boli jednou z posledných dvojíc Židov, ktoré dostali povolenie od národných socialistov na sobáš. Tilly musela obetovať ich nenarodené dieťa, keďže Židom bolo zakázané mať deti, i keď boli manželmi. O deväť mesiacov neskôr ho zatkli aj s manželkou a celou rodinou a deportovali ich do Terezína (len jeho sestra Stella emigrovala už skôr do Austrálie).

V Osvienčime, Dachau a Terezíne strávil Frankl za dramatických okolností zvyšok vojnových rokov. Počas pobytu v koncentračných táboroch neustále stojí zoči-voči smrti, napokon ochorie i na škvrnitý týfus. Keď je tábor oslobodený americkými oddielmi, Frankl sa vracia do Viedne. Zisťuje zdrvujúce správy o svojich blízkych: manželka zahynula až po oslobodení anglickými oddielmi, Franklov otec zomrel hladom v Terezíne, jeho matka a brat v Osvienčime.

V ťažkých chvíľach po návrate mu pomáhali priatelia a práca, a v tom čase napísal počas iba deviatich dní knihu „Ein Psychologe erlebt das Konzentrationslager“. Vydal ju najskôr anonymne, no vzápätí vyšla pod názvom „... trotzdem Ja zum Leben sagen“ - „Napriek všetkému povedať životu áno“. Túto knihu sa snažil písať počas pobytu v táboroch, no niekoľkokrát mu ju zničili a po vojne ju spamäti rekonštruoval.

Tu si dramaticky overoval svoju psychologickú intuíciu, sformulované psychologické a filozofické postoje.

Zistil, že to, akým človek bude, záleží na ňom. Aj v koncentráku extrémny hlad vzbudil v niektorých ľuďoch zviera a v iných najjemnejšiu ušľachtilosť.

Známy je aj jeho príklad o životnej orientácii jednovaječných dvojčiat. Jeden z týchto bratov sa stal kriminálnikom, zdatným a rafinovaným a druhý kriminalistom, takým istým.

Frankl sa zaoberá človekom ako celkom. Podľa jeho názoru je ľudská povaha trojdimenzionálna. Má dimenziu fyziologickú (biologickú), psychologickú a noologickú.

Žiadna z dimenzií nesmie zostať nepovšimnutá. Frustrácia fyziologických potrieb spôsobí somatické ochorenie, ignorovanie psychologických potrieb spôsobí problémy emocionálne a neuspokojovanie noologických (duchovných, metafyzických) potrieb vedie k problémom v samom jadre osobnosti, k existenciálnej kríze, k absencii, či strate zmyslu života.

Človek má so zvieratami spoločnú biologickú a psychologickú dimenziu, ale ako človek sa osvedčí až keď sa povznesie do vyššej, ľudskej dimenzie, do dimenzie slobody a sebatranscendencie.

Ako existencialista považuje za základnú ľudskú vlastnosť slobodu vôle, aj keď jej uplatnenie nemusí byť ľahké. Človek nie je slobodný od podmienok, v ktorých žije, ale je slobodný na to, aby k nim zaujal stanovisko. Podmienky človeka nedeterminujú úplne. Záleží vždy na ňom, či sa im podrobí a vzdá, alebo nie. Môže sa i povzniesť nad ne.

Taktiež uznáva osud, ale v jeho rámci priznáva indivíduu slobodu rozhodovania a konania.

Teda nie sloboda bez determinizmu, ale napriek determinizmu.

Kým Freud považoval za hlavnú motivačnú silu človeka vôľu po slasti, Adler vôľu po moci, Frankl argumentuje, že súčasné teórie týmto považujú človeka za bytosť, ktorá buď reaguje na podnety, alebo abreaguje svoje pudy, ale neberú do úvahy, že svojím životom človek odpovedá na otázky, ktoré mu kladie život, a tak napĺňa zmysel, ktorý mu život ponúka.

K morálnemu správaniu nevedie človeka žiaden pud, ale si ho dobrovoľne vyberá. Tým vyjadruje pravú vôľu k zmyslu, ktorá musí byť výsledkom slobodných rozhodnutí.

Hľadanie zmyslu v živote je hlavnou zodpovednosťou každého človeka.

Zmysel nie je možné do situácií umelo vložiť, je tam už prítomný, len ho treba objaviť.

Nie je iba sebarealizáciou človeka, ale jeho opravdivým stretnutím so životom a druhými ľuďmi. Životný zmysel nie je abstraktný, ale taký konkrétny ako situácia sama. Človek musí byť otvorený situáciám, do ktorých sa dostáva a odkrývať ten zmysel, ktorý zodpovedá jeho účasti na nich.

Pokiaľ by zmysel, ktorý čaká na svoje naplnenie bol v skutočnosti iba sebavyjadrením, projekciou vlastného priania, ihneď by stratil svoju povahu požiadavku a výzvy. Nemohol by človeka osloviť, či povolať.

Myslím, že zmysel našej existencie nevynachádzame, ale objavujeme. (1995,s.100)

Znamená to, že zmysel života nemôžeme človeku predpísať. Môžeme mu ho pomôcť hľadať, no nájsť si ho musí sám. Podobne ako nemôžeme niekomu nariadiť, aby sa smial, ale môžeme ho rozosmiať niečím humorným, musíme aj existenciálne frustrovanému človeku ukázať bohatstvo a cenu sveta hodnôt a vôľa po zmysle vyklíči sama.

Nepýtame sa, čo ešte môžeme od života očakávať, ale čo život očakáva od nás.

Človek môže nachádzať zmysel pohyblivou orientáciou na tri skupiny hodnôt:
Tvorivé hodnoty, zamerané na prácu, dielo, službu Bohu, ľuďom.
Zážitkové hodnoty, zamerané na prežitie krásy prírody, vzťahov, umenia
Postojové hodnoty, zamerané na znášanie obmedzujúcich, náročných situácií, z ktorých niet úniku a človek im dáva hodnotu tým, že k nim zaujme statočný, odvážny, dôstojný postoj.

Trpiaci človek sa môže stať hrdinom, keď zmení svoje utrpenie na morálne víťazstvo.

Utrpenie môže byť zušľachťujúcim stavom pre človeka, nie len stavom deštruktívnym. Tragická triáda – utrpenie, vina a smrť môže byť príležitosťou pre najhlbší ľudský rast.

Hľadanie zmyslu ale môže byť prístupom človeka zmarené aj tam, kde sa priamo ponúka a očakáva. Ak človek napríklad umeleckú činnosť robí len pre peniaze, bez radosti a zadosťučinenia, bez snahy povedať niečo ostatným, stratil jej zmysel. Podobne aj pomáhajúce činnosti, vrátane poradenstva, keď sú vykonávané z pozície autority, bez kontaktu, záujmu o druhého a spoluúčasti, alebo len ako rutinná pracovná činnosť pre peniaze, nemusia byť zmysluplné pre človeka na jednej i druhej strane vzťahu.

Frankl bol príkladom vzácneho stretnutia filozofie a medicíny. Bol poznačený skúsenosťou, že jeho spolužiak spáchal samovraždu s knihou Nietzscheho filozofie v ruke a odvtedy si bol vedomý významu základných životných postojov pre život človeka..

Jeho psychológia býva nazývaná aj psychológiou výšin ako protiklad hlbinnej psychológie Z. Freuda.

Výšinami sa označuje dimenzia zmyslu, duchovná dimenzia. Freud a mnohí iní vedú vedecký rez človekom len jednou rovinou. Vidia v láske napr. hlavne potlačené pudy, v mozgu hlavne počítač a podobne. Redukujú humánne fenomény na subhumánne javy. Frankl elegantne odhalil takýto redukcionizmus a jeho nebezpečenstvo. Pri vedeckých analýzach má redukcionizmus svoje miesto, keď sa zameriavame na jednu dimenziu a hľadáme jej súvislosti s inými, ale ako výsledok vedeckého bádania je frustrujúci a deštruktívny.

Prínos na zmysel orientovanej terapie, alebo logoterapie aj pre nás spočíva v hlavne v upriamení pozornosti na metafyzické, duchovné a existenciálne rozmery osobnosti a možných príčin problémov, ako napr. noogénna neuróza.

Logoterapia s jej prepracovanými technikami sa používa v klinickej praxi napr. u terminálne chorých, drogovo závislých, patologických poruchách u mladistvých.

Frankl atraktívnym spôsobom upozornil na špecificky ľudskú dimenziu zmyslu a jej liečebný potenciál, prispel k rehumanizácii psychoterapie a medicíny.