Jeho rodiče byli Španělé, otec byl neúspěšný advokát, který se, aby uživil rodinu, stal nakonec pouličním prodavačem klenotů. Než se stal hercem, Louis vystřídal řadu zaměstnání: byl kožešník, dekoratér, aranžér, účetní, prodavač. Do šoubyznysu vstoupil koncem třicátých let jako pianista. Přitom absolvoval Simonovy herecké kurzy. Louis de Funès se poprvé objevil v divadle ve hře Slaměný milenec, před kamerou v roce 1946 ve filmu Barbizonovo pokušení. Různými vedlejšími rolemi se ,,prokousával" celých 15 let, než začal být úspěšný. V divadle, které ho vyneslo na výsluní díky divadelní hře Oskar, hrál i řadu epizodních rolí, než získal svou první hlavní roli ve filmové komedii Četník ze Saint Tropez - získal si tak coby strážmistr Ludovic Cruchot celou Evropu. Pak už se mu nabídky jen hrnuly. Ve filmu Fantomas ztvárnil komisaře Juva, zahrál si zde spolu se Jeanem Maraisem. Poté se setkal s režisérem Gérardem Ourym a natočil za spolupráce herce André Bourvila komedii Smolař. Výsledkem 11 752 000 diváků se zapsal do francouzské filmové historie, stejně tak jako pozdější film Velký flám (natočený ve stejné spolupráci), kde výsledek byl 17 000 000 diváků za tři měsíce (ve francouzských kinech tento rekord překonal až Titanik).
Zatímco ve Francii byl řadu let enormně úspěšný, v USA byl téměř neznámý s výjimkou komedie Dobrodružství rabína Jákoba z roku 1973. V Česku jeho popularitě napomohl vynikající dabing Františka Filipovského, který je dle některých fanoušků, dokonce i tehdy podle Louise, který s ním chtěl spolupracovat (což se nakonec nepovedlo a mezi oběma herci proběhly pouze telefonáty a dopisy), lepší než originál.
Jeho herecký styl se opíral o živelnou komiku a neuvěřitelné mimické schopnosti, jež zdědil hlavně po matce, které mu vynesly přezdívku Muž tisíce tváří, nebo Muž s tváří z gumy. Své typické grimasy okoukal z grotesek s Kačerem Donaldem i od Laurela a Hardyho.
Louis de Funès miloval svoji rodinu, zahradu a film. Žil na zámku Clermont na Loiře u Nantes, rád trávil čas ve skleníku, kde se věnoval růžím. Podařilo se mu vyšlechtit oranžovou La rose de Louis de Funès, která je oficiálně uznaným druhem.
De Funès měl problémy se srdcem a s každou svojí rolí, ve kterých představoval různé cholerické postavy, riskoval srdeční infarkt, jejž prodělal po skončení natáčení filmu Četník a četnice a na který nakonec dne 27. ledna 1983 také zemřel.
Mám svoj sen ... Príbehy ... Citáty ... Filmy ... Motivačné videá ... Články ... Úspešní ľudia ... Motivačné knihy ... Uspech si ty !
nedeľa 28. augusta 2011
Louis de Funès
nedeľa 14. augusta 2011
Arnold Schwarzenegger
Arnold Schwarzenegger sa narodil 30. júla 1947 v Thalu (neďaleko Grazu – Rakúsko). Vyrastal na druhom poschodí 300 rokov starého domu so svojimi rodičmi a svojím starším bratom Meinhardom. Aj keď jeho otec pracoval ako policajný dôstojník, mali neustále problémy s peniazmi a ich domácnosť nenachádzala akýkoľvek komfort. Nemali elektrinu, ústredné kúrenie, telefón, koberce ani vodovod, takže Arnold Schwarzenegger so svojím bratom museli nosiť vodu z fontány vzdialenej 150 m od ich domu.
Jeho otec bol katolík, amatérsky hudobník a nadšený športovec a snažil sa aby jeho synovia trávili čas užitočnou činnosťou. Arnold sa niekoľko rokov venoval futbalu, ale skoro zistil, že jeho výkony dostávajú len malého ocenenia a začal sa rozhliadať po nejakom športe, ktorý by mu umožnil priame súperenie “muža proti mužovi“. Prešiel tak k atletike, ale po návšteve posilňovne zrazu zistil, že to je práve ten pravý šport a začal snívať o titule Mr. Universe. V roku 1961 sa stretol s Kurtom Marnulom, bývalým Mr. Rakúska, ktorý ho začal trénovať. Neskôr Marnul Arnolda Schwarzeneggra požiadal, aby cvičil v Atletickom klube v Graze a on súhlasil. V roku 1965 sa zapísal do rakúskej armády, kde slúžil ako tankista (1965-1966). Aby mohol odísť na súťaž v Stuttgarte, musel Arnold Schwarzenegger opustiť tábor bez povolenia. Súťaž vyhral a získal titul juniorského majstra Európy. Súperi mu dali prezývku “The Oak” (Dub), ktorú používa dodnes.
Po návrate ho čakalo sedem dní vo vojenskom väzení. Po vypršaní trestu armáda pre Arnolda Schwarzeneggra zriadila posilňovňu a on sa mohol plne sústrediť na tréning. Počas súťaže v Stuttgarte sa Arnold zoznámil s Albertom Busekom, vydavateľom popredného kulturistického časopisu, ktorý mu navrhol miesto trénera vo svojom fitnes štúdiu v Mníchove. Po návrate z vojny Arnold opustil Thal a nastúpil u Buseka. Začal sa pripravovať na Majstrovstvá sveta v Londýne a Busek ho vo svojich časopisoch propagoval. Arnold nakoniec získal len druhé miesto, ale zároveň sa z neho stal najznámejší mníchovský tréner. Busek medzitým vytvoril pre svojho chránenca medzinárodné kontakty.
Schwarzeneggrova popularita rýchlo rástla a neskôr začal trénovať s Francom Columbom silový trojboj. V roku 1966 vyhral nemecké Majstrovstvá v trojboji. V roku 1967 odišiel do Londýna bojovať o titul majstra sveta anglického zväzu NABBA a cesta bola korunovaná veľkým triumfom. Nasledujúci rok Arnold Schwarzenegger strávil prípravou na majstrovstvá sveta všetkých zväzov – Mr. Olympia. Skontaktoval vydavateľov časopisov “Muscle Builder” a “Mr. America”. Joe Weidera, ten mu pomohol pripraviť cestu do Ameriky. Medzitým Arnold štartoval v súťaži NABBA Mr. Universe v Londýne, ktorú s prehľadom vyhral. V roku 1968 obdržal od Weidera pozvánku do Ameriky, aby sa zúčastnil majstrovstiev sveta IFBB a zároveň ponuku zostať niekoľko mesiacov v Spojených štátoch a trénovať tam. Arnold bol posadnutý svojim americkým snom a návrh samozrejme prijal.
Weider mu po príchode poskytol zmluvu na jeden rok, ktorá Arnoldovi umožnila zostať v USA. Počas tohto roku zvíťazil na Majstrovstvách sveta IFBB v New Yorku aj na Majstrovstvách sveta NABBA v Londýne. Len v súťaži Mr. Olympia sa musel skloniť pred Sergiom Olivou. V roku 1970 si zahral vo svojom prvom filme Herkules v New Yorku (Hercules in New York) s antickými prvkami, v septembri zvíťazil na Majstrovstvách sveta NABBA v Londýne, kde porazil svoj idol Rega Parka.
O deň neskôr vyhral súťaž Mr. World v Columbusu, kde porazil svojho rivala Sergia Olivu, a v októbri získal svoj prvý titul Mr. Olympia. Arnold Schwarzenegger sa snažil speňažiť svoje úspechy a založil zasielateľskú službu so športovými potrebami a zároveň ponúkal aj tréningové kurzy.
V roku 1971 Arnold opäť zvíťazil v súťaži Mr. Olympia. V tomto roku ale taktiež zomiera Arnoldov starší brat Meinhard na následky autonehody. V septembri 1972 Arnold opäť zvíťazil na IFBB Mr. Olympia v Essene (SRN) a George Butler sa rozhodol angažovať Arnolda do hlavnej úlohy dokumentu Pumping Iron. V decembri zomrel na infarkt jeho otec Gustav Schwarzenegger.
V nasledujúcom roku Arnold dochádzal na kurzy angličtiny, nechal sa zapísať do večernej školy na California University v LA a získal štvrtý titul Mr. Olympia. Tento rok mal taktiež premiéru Schwarzeneggrov druhý film – Dlhé lúčenie (The Long GoodBye).
V októbri 1974 získal Arnold piaty titul Mr. Olympia a v novembri 1975 šiesty. Ohlásil svoj odchod zo súťažnej kulturistiky. V roku 1976 bol natočený film Zostaň hladný (Stay Hungry), v ktorom hral s Jeffom Bridgesom, a za ktorý dostal Zlatý glóbus ako najlepší mladý predstaviteľ.
V roku 1977 bol dokončený a uvedený do kín dokument Pumping Iron a vyšla publikácia “Arnold: Výchova kulturistu”. Arnold účinkoval v jednom z dielov seriálu Ulice San Francisca. V auguste navštívil tenisový turnaj Roberta F. Kennedyho blízko New Yorku, kde sa stretol s Mariou Owings Shriver a skoro sa do seba zamilovali.
V roku 1979 spolupracoval na knihách “Arnoldovo formovanie postavy pre ženy” a “Arnoldova kulturistika pre mužov”, zahral si vo westerne Kaktusový Jack (The Villian) a v komédii Hľadanie vecí (Scavenger Hunt). V novembri úspešne zložil skúšky z medzinárodného marketingu fitnes na univerzite vo Wisconsinu a zastával miesto odborného komentátora na Mr. Olympia. Po krátkom rozhovoru s Frankom Zanem sa rozhodol opäť začať s tréningom a obhájiť titul Mr. Olympia, ktorý v októbri 1980 skutočne získal. Účinkoval vo filme Návrat (The Comeback), ktorý je ukážkou jeho tréningu a súťaži Mr. Olympia. Po boku Loni Anderson si zahral vo filmu Príbeh Jane Mansfieldovej (The Jane Mansfield Story).
V roku 1981 vzniklo Arnoldovo prvé tréningové video Shape Up With Arnold.
V máji 1982 bol dokončený príbeh režiséra Johna Miliuse – Barbar Conan (Conan the Barbarian). V septembri 1983 bolo Arnoldovi udelené americké občianstvo. Na jeseň sa začalo natáčať pokračovanie Conana pod názvom Ničiteľ Conan (Conan the Destroyer), premiéru malo v júni 1984. V marci tohto roku začalo natáčanie nízkorozpočtového sci-fi filmu neznámeho režiséra Jamese Camerona Terminátor (The Terminator). Film bol na jeseň slávnostne uvedený do kín a dostal sa medzi desať najlepších filmov roka.
V roku 1985 Arnold Schwarzenegger ako spoluautor vydal knihu “Encyklopédia moderného bodybuildingu“. V júli sa natáčalo voľné pokračovanie Conana Červená Sonja (Red Sonja), v ktorom hral po boku Brigitte Nielsen, s ktorou prežil krátku milostnú aféru. V auguste toho istého roku oznámili Arnold a Maria Shriver svoje zasnúbenie. V septembri bol dokončený film Komando (Commando) a Arnold bol zvolený asociáciou “National Association of Theater Owners” Medzinárodnou hviezdou roku.
26. apríla 1986 sa Arnold v Massachusetts oženil s Mariou Shriver. V júni si zahral vo filmu Špinavá dohoda (Raw Deal). Rozbehol svoje obchody s nehnuteľnosťami. V roku 1987 si zahral vo filmoch Predátor (Predator) a Bežiaci muž (The Running Man). Za svoj prínos svetu filmu získal 1847. hviezdu na Hollywoodském chodníku slávy.
V nasledujúcom roku učinkoval v akčnom krimi Červené horko (Red Heat) a v komédii Dvojičky(Twins), čo bol jeho prvý film, ktorý v Spojených štátoch zarobil viac než 100 miliónov dolárov. V januári roku 1989 zvíťazil v ankete časopisu Muscle & Fitness ako najlepší kulturista všetkých čias. V tomto roku vznikla Arnoldom sponzorovaná kulturistická súťaž “Arnold Classic” a v decembri sa mu narodila prvá dcéra Katherine Eunice (13.12.1989).
V roku 1990 vyšli o Arnoldovi dve knihy: George Butler - “Arnold Schwarzenegger: Portrét” a Wendy Leighs – “Arnold: Neautorizovaný životopis”. Arnold bol prezidentom USA Georgom Bushom vymenovaný do funkcie prezidenta Rady pre šport a fitnes. Natočil sci-fi Total Recall (Total Recall) a komédiu Policajt zo škôlky (Kindergarten Cop), režíroval epizódu Premena zo série Príbehy zo záhrobia (Tales From The Crypt : The Switch) a podieľal sa na usporiadaní olympijských hier pre telesne postihnutých.
V roku 1991 bola Arnoldovi udelená cena Centra Simona Wiesenthala za jeho podporu pri vzniku štúdie o holocauste. 23. júla 1991 sa narodila Christina Maria Aurelia, Arnoldove a Mariine druhé dieťa. Arnold si zahral vo filmu Terminátor 2 : Deň zúčtovania (Terminator 2: Judgment Day), ktorý stál takmer 100 miliónov dolárov a ako prvý civil si za 45 tisíc dolárov kúpil vojenský terénny voz Hummer. V decembri získal humanitárne vyznamenanie od “American Sportcasters Association”.
V nasledujúcom roku otvoril Arnold v Santa Monice reštauráciu “Schatzi”, bol časopisom Premiere označený za 10. najvýznamnejšieho muža Hollywoodu a režíroval televízny film Vianoce v Connecticute (Christmas in Connecticut) s K. Kristoffersonem. V apríli dokončil svoj plán navštíviť za svojho prezidentovania v Rade pre šport a fitnes všetky 50 štátov USA a bol odstupujúcim Joe Goldom vymenovaný predsedou World Gym.
V roku 1993 vyšla Arnoldova kniha “Fitnes detí” a Arnold bol vymenovaný “Medzinárodnou hviezdou desaťročia”. V júni bol dokončený film Posledný akčný hrdina (Last Action Hero) a 18. septembra sa narodilo Arnoldove Schwarzeneggrove a Marine tretie dieťa – Patrick Arnold.
V roku 1994 sa Arnold po tretíkrát zišiel s režisérom Jamesem Cameronem a natočili spolu brilantnú akčnú komédiu Pravdivé lži (True Lies). Premiéra filmu bola v júli a US tržby 142 miliónov dolárov ich katapultovali na pozíciu jedného z najúspešnejších filmov roka. To tretia spolupráca s Ivanom Reitmanom (Dvojčatá, Policajt zo škôlky) nedopadla tak dobre. Druhé stretnutie Arnolda Schwarzeneggera so svojím “dvojčaťom” Danny De Vitom divákov príliš nezajímalo, a tak anabáza tehotného Arnolda v komédii Junior (Junior) skončila finančným fiaskom. Napriek tomu Arnold Schwarzenegger zväčšil svoje dlane a nohy do chodníku. Dostal rolu vo filme svojho starého príateľa Franca Columba – Berettov ostrov (Berreta’s Island).
Po prepade Juniora sa Arnold Schwarzenegger v roku 1996 rozhodol vrátiť k svojim koreňom drsným akčným filmom Likvidátor (Eraser). Film síce nie je úplne nanič, nič menej očakávania divákov naplnil len sčasti. Toho istého roku účinkuje aj vo vianočnej komédii Rolničky, kam sa podívaš (Jingle All the Way).
V marci 1997 získal zlatú medailu IFBB za organizovanie fitnes víkendov v Columbusu, označenie Najvýznamnejší kulturista 20.storočia a ocenenie Humanista roku od “National Association of Theater Owners”. V júni bol uvedený film Batman a Robin (Batman & Robin), v ktorom Arnold Schwarzenegger hral zloducha, diabolského Mr. Freeze. V tomto roku taktiež prijal hlavnú cenu Centra Simona Wiesenthala. Narodilo sa mu štvrté dieťa – Christopher Sergant (27. septembra). V lete 1997 podstúpil operáciu poškodenej srdečnej chlopne. Zákrok našťastie nemal žiadne komplikácie a Arnold sa rýchlo zotavil.
V roku 1998 mal Arnold tú česť slávnostne otvoriť “Štadión Arnolda Schwarzeneggera” v Grazi. Je to pôsobivé miesto a hold Arnoldovi a celej jeho práci. V tomto roku zomrela na infarkt Arnoldova matka Aurelia. V roku 1999 sa Arnold po dvoch rokoch vrátil na filmové plátno v satanskom horore Koniec sveta (End of Days). Po nepríliš dobrom prijatí tohto snímku natočil v roku 2000 akčný sci-fi 6. deň (The 6th Day) s aktuálnou témou – klonovaním ľudí.
Že sa Arnold vie trafiť do aktuálnych tém preukázal aj o rok neskôr. V roku 2001 natočil akčný thriller Protiúder (Collateral Damage). Arnold tu hrá losangeleského hasiča, ktorému teroristi pri bombovom útoku na kolumbijskom veľvyslanectve zabijú ženu a syna. Premiéra filmu bola po udalostiach z 11. septembra 2001 odložená, film bol prestrihaný, a do kín sa dostal až vo februári 2002.
Rok 2003 bol pre Arnolda Schwarzeneggera mimoriadne úspešný. Pod vedením režiséra Jonathana Mostowa (Ponorka U-571) sa najprv vo filme Terminátor 3: Vzbura strojov (Terminator 3: Rise of the Machines) vrátil k svojej najslávnejšej roli zabijackého cyborga a po jeho nebývalom kladnom prijatí zo strany kritiky aj filmových divákov sa rozhodol čeliť svojej najväčšej výzve – aktívne vstúpiť do politiky. Voľba kalifornského guvernéra sa konala 9. októbra 2003 a Arnold Schwarzenegger s 2 520 911 hlasmi suverénne zvíťazil. Po svojom zvolení sa rozhodol skončiť s filmovou kariérou. Terminátor 3 sa tak stáva labuťou piesňou jeho hereckej dráhy. Diváci ho však mohli ešte vidieť v cameo výstupoch vo filmoch Vitajte v džungli (The Rundown) a remaku Cesta okolo sveta za 80 dní (Around the World in 80 Days).
K dosiahnutiu méty najvyššej mu však v ceste stojí zdanlivo neprekonateľná prekážka – prezidentom USA sa môže stať iba americký občan, ktorý sa na území Spojených štátov narodil. Toto pravidlo pochádza z doby vzniku americkej ústavy a dnes je už samozrejme značne diskriminačné. Arnold, je čas to zmeniť !
nedeľa 7. augusta 2011
Will Smith
Když mu bylo dvanáct, začal rapovat na ulici v partách. V šestnácti se setkal Smith s o čtyři roky starším muzikantem Jeffem Townesem a společně začali účinkovat v různých klubech jako duo DJ. Jazzy Jeff and the Fresh Prince. Jejich nahrávky měly obrovský úspěch, korunovaný v roce 1988 vítězstvím v Grammy za nejlepší rapové vystoupení, vůbec první cenou udělenou v téhle kategorii. Následovala dvě platinová CD a další vítězství v Grammy.
Smithovi bylo dvacet, procestoval půl světa a vydělal víc než milión. Utrácel bezhlavě za šperky, hotely a šest luxusních automobilů. I když jeho kariéra muzikanta slibovala slušné vyhlídky, chtěl zkusit i něco jiného. Na konci roku 1989 Will Smith potkal Bennyho Medinu, který tehdy pracoval u Warner Music a později se stal Smithovým managerem. Medina se narodil v malém městečku a jako teenager se ocitnul v bohaté rodině v Beverly Hills. Svůj životní příběh chtěl zobrazit v televizním seriálu a podařilo se mu přesvědčit šéfy NBC, že populární hudebník Will Smith bude ideálním představitelem jejich titulního hrdiny. Tak se zrodil seriál "Fresh Prince"(1990), který měl od samého začátku po celých šest sezón obrovský úspěch a stvořil televizní hvězdu - Willa Smithe.
A"velké plátno" na sebe nenechalo dlouho čekat. První nepřehlédnutelný Smithův filmový úspěch je spojen s kriminální komedií Mizerové "Bad Boys"(1995), která nečekaně vydělala 140 miliónů dolarů a stala se hitem roku 1995. Po dalších hitech jako Den nezávislosti "Independence Day"(1996) nebo Muži v černém "Men in Black“(2000) byl herec nabídkami scénářů doslova zavalen.
Po řadě komických rolí přesídlil i do hájemství jiných žánrů - viděli jsme ho v technothrilleru Nepřítel státu "Enemy of the State"(1998) v dobové romanci Legenda o slavném návratu (2000), také exceloval v titulní roli životopisného snímku "Ali"(2001) o pohnutých osudech slavného boxera Muhammada Aliho (Cassius Clay), za niž byl nominován na Oscara. Nyní se na plátna našich kin znovu vrací jako agent J ze sci-fi komedie Muži v černém 2 "Men in Black II". Zatímco za první Muže v černém dostal herec honorář 5 miliónů dolarů, za jeho pokračování to bylo čtyřikrát víc.
" Miluju legraci. Rád dělám vtipy a bavím lidi a myslím, že diváci to z mých filmů poznají," říká Will Smith a dodává . "Nemám rád stres. Lidé mají v životě tolik stresu, že strávit pak hodinu a půl v kině by pro ně mělo být jako závan čerstvého vzduchu." Pokud jde o soukromí, je Smith podruhé ženatý. Jeho první ženou byla módní návrhářka Sheree Elizabeth Zampino Smith (1992-1995), s níž má syna devítiletého syna Willarda. Podruhé se herec oženil v roce 1997 s herečkou Jadou Pinkett, kterou známe především jako hlavní představitelku z komedie Zamilovaný profesor. Mají spolu dvě děti - čtyřletého syna Jadena Christophera a dcerku Willou, které budou v říjnu dva roky. Will Smith se plynule pohybuje mezi různými uměleckými obory a jak tvrdí, nemá žádná omezení: " Chci dělat všechno možné. Chtěl bych být prvním černým prezidentem Spojených států. Dejte mi tak deset let a půjdu do voleb," žertoval krátce po uvedení prvního filmu Muži v černém. Roky ubíhají, tak uvidíme.