Ernesto Rafael Guevara de la Serna (* 14. jún 1928, Rosario – † 9. október 1967, La Higuera), všeobecne známy ako Che Guevara bol marxistický revolucionár, vodca kubánskych partizánskych jednotiek.Vo svetových dejinách snáď ani niet zidealizovanejšej postavy ako je Ernesto Che Guevara. Jeho podobizeň zdobí milióny tričiek na celom sve...te a vytetovanú ju má aj európska i americká mládež, ale aj svetové osobnosti. Glorifikácia Che Guevaru ako symbol slobody, revolty a ideálov je však ukážkou neznalosti a ignorácie histórie a nepopierateľných skutočností.
Ernesto Guevara nemal ani ťažké detstvo, ani hlad, ani nebol nijakým iným spôsobom frustrovaný. Pochádzal z váženej a šťastnej argentínskej rodiny. Otec bol úspešný, demokraticky zmýšľajúci, architekt; matka pochádzala z rodiny conquistadorov – dobyvateľov Južnej Ameriky. Podľa jeho vlastných slov sa manželstvo jeho rodičov podobalo zamilovanému snu. Celým menom sa volal Ernesto Guevara de la Serna a matka mu hovorila nežne Ernestito, odkiaľ získal svoju prvú známu prezývku Tete.
Guevara trpel takmer od svojich dvoch rokov astmou a kvôli nemu sa rodičia presťahovali z Argentíny do Brazílie do provincie s miernym pásmom. Jeho otec tam vlastnil čajovníkovú plantáž a patril k miestnej honorácii.
Kvôli svojmu zdraviu Ernesto nechodil do školy a jeho vzdelania sa ujala jeho matka. Aj za pomoci jeho rodičov sa mu neskôr podarilo „získať“ lekársky diplom.
Kubánska revolúcia
V roku 1953 odcestoval do Guatemaly, kde pracoval ako výpomoc v jednej zdravotníckej organizácii. Tu spoznal aj svoju prvú manželku Hildu, ktorá ho uviedla do ľavicových politických kruhov. Po pravicovom prevrate podporovanom USA ušiel v septembri 1954 aj s manželkou do Mexika, ktoré bolo v tom období baštou ľavicových radikálov. Tu sa Guevara spoznal s Fidelom Castrom, ktorý sa sem uchýlil po neúspešnom kubánskom puči v júli 1953. Na Kube vládol po vojenskom prevrate v roku 1952 diktátor Fulgencio Batista, ktorý si prostredníctvom antikomunistickej kampane získal spojenca v USA. Práve vrcholila studená vojna a USA pokladali Kubu za svoj satelit.
Fidel Castro tu už dlhšie pripravoval zosadenie Batistu a jeho jednotky potrebovali lekára a tým sa stal vyštudovaný medik Guevara. Dňa 25. novembra 1956 odplávala skupina 82 mužov na jachte Granma na Kubu. Po vyčerpávajúcej plavbe sa vylodili 2. septembra neďaleko pláže Las Coloradas, kde ich zaregistroval hliadkujúci pobrežný čln. Utáborili sa 5. decembra na trstinovej plantáži. Vzápätí začali Batistovci paľbu. Drvivá časť Castrových mužov v boji padla a Guevara sa rozhodol pre rolu vojenského veliteľa. (Niekedy v tomto období vznikla Guevarova prezývka „Che“, ktorá v argentínskom jazyku znamená zvolanie v zmysle „hej“.) Na veľké šťastie naivných revolucionárov, Castrov oklieštený oddiel získal podporu časti miestneho obyvateľstva, najmä ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, so základným alebo žiadnym vzdelaním. S ich pomocou sa im v marci 1958 podarilo otvoriť východný front a koncom roku obsadiť mestá Guayos a Cabayguán, ale najmä Santa Clara, ktoré padlo 1. januára roku 1959. Deň na to málo schopný Batista, ktorý sa nedočkal vojenskej pomoci od USA, na ktorú sa hlavne spoliehal, ušiel z ostrova a revolucionári obsadili Havanu a kubánska armáda definitívne kapitulovala.
Samotné dobývanie miest nebolo v skutočnosti žiadnou gerilovou vojnou, ale spočívalo v zmasakrovaní nepripravených vojenských hliadok, miestnej samosprávy a nepohodlných občanov s následnými popravami, najmä zastrelením pri múre. Neskôr sa popravy, ktoré inicioval veliteľ Ernesto Che Guevara, sústredili najmä na maloroľníkov a podnikateľov, ktoré odmietali opustiť svoje znárodňované majetky a pôdu.
Samotný Che Guevara bol posadnutý vraždením. Nesporné dôkazy o tom sa na viacerých miestach objavujú v jeho denníkoch: „Na poslanie ľudí pred popravčiu čatu nie je treba súdny príkaz.“... „Tieto prieťahy sú zbytočným zastaralým byrokratickým krokom. Toto je totiž revolúcia! A revolucionár sa musí stať chladnokrvným vraždiacim strojom motivovaným čírou nenávisťou. My musíme vytvoriť výchovu múrom (popravčím)“
(citácie Guevaru v príspevku „Che Guevara: Assassin and Bumbler“ kubánskeho exilového historika Humberta Fontovu z portálu NewsMax.com):
„Šialene a zúrivo zafarbím svoju pušku na červeno zabíjaním nepriateľa, ktorý mi padne do rúk. Moje nozdry sa rozšíria, keď budem vdychovať štipľavú vôňu pušného prachu a krvi. Smrťou mojich nepriateľov pripravím svoje bytie na posvätný zápas a beštiálnym revom zjednotím triumfálny proletariát.“
Guevarov masaker v roku 1959 v pevnosti La Cabana je porovnateľný so známou masovou Stalinovou popravou poľských dôstojníkov v Katynskom lese z roku 1940.
Napriek tomu sa stal Che Guevara symbolom mládeže, ktorej heslom bolo „Make Love, no War“ – „Milujte sa, nebojujte“.
Zajatého Guevaru zastrelili 9. októbra 1967, začiatkom októbra sa to podarilo kapitánovi „zelených baretov“ Garymu Pardovi. Našiel podľa jeho slov „vychudnutú, páchnucu a špinavú trosku, s handrami omotanými namiesto topánok. Aj keby nebol popravený, bol by behom pár dní možno hodín zomrel od hladu a vyčerpania.“
Telo malo byť na žiadosť CIA spálené, aby sa z Guevaru nestal po jeho smrti uctievaný symbol. Bolívijská armáda mala ale na ponáhlo a Guevaru pochovali v neoznačenom hrobe spolu s ostatnými revolucionármi. Ešte pred jeho pochovaním bolívijský generál Ovando Candia rozhodol, že Guevarovi treba odrezať obe ruky a uschovať ich v prípade, keby Castro jeho smrť poprel. Guevarove ostatky boli nájdené v roku 1997 neďaleko Vallegrande a vrátené na Kubu.
