nedeľa 12. júna 2011

Alexander Graham Bell

(* 3. marec 1847, Edinburgh, Škótsko – † 2. august 1922, pri Baddecku, Nové Škótsko, Kanada) bol britsko-americký fyzik, vynálezca a fyziológ.

Vedec škótskeho pôvodu,ktorý emigroval do Severnej Ameriky, vynálezca telefónu. Občanom USA sa Bell stáva až v roku 1882. Pracoval ako učiteľ nepočujúcich a o telefón sa začal zaujímať na základe svojich predstáv o načúvacom prístroji. Vynašiel aj mnoho iných vecí napr. aj pomôcku pre slabo počujúcich.Už od mala sa zaujímal o mechaniku hlasu a sluchu. Podľa Bella sa nazývajú aj decibely (dB)-meria sa v nich hlasitosť a intenzita zvuku.V apríli 1871 začína prednášať fyziológiu reči inštruktorom hluchých v Bostone v USA. Roku 1874 objavil mnohonásobný telegraf, ktorý umožňoval posielať dve alebo i viac správ po jednom drôte súčasne. V júli 1875 sa mu na tomto zariadení náhodou podarilo na zlomok sekundy vytvoriť elektrický zvuk. Táto náhoda ho v roku 1876 viedla k jeho najväčšiemu objavu-telefónu,ktorý umožnil spojenie na veľké vzdialenosti.

Prototyp telefónu pozostával z nechránenej cievky, elektromagnetu a drôtov. V Bellovom prístroji malo slúchadlo len jednu časť, do ktorej sa buď hovorilo alebo sa ňou počúvalo. Princíp telefónu spočíva v tom,že ak sa vpoli elektromagnetu na jednom konci linky rozkmitá kovový jazýček, na druhom konci linky sa tiežrozkmitá podobný jazý ček v poli iného elektromagnetu a vydáva zvuk. Od roku 1880 už boli v prevádzke verejné telefónne siete, hoci spočiatku mali len niekoľko účastníkov.

Roku 1880 patentoval svoj ďalší vynález fotofón. V tomto zariadení aplikoval svoj telefónny princíp na moduláciu svetla pomocou reči. Uskutočnil tak prvý bezdrôtový prenos reči. Hoci toto zariadenie bolo málo výkonné – prenášalo reč na krátku vzdialenosť, obsahovalo princípy, ktoré priviedli v budúcnosti k ozvučeniu filmu, objavu fotobunky i tranzistora.

,,Pán Watson,príďte sem.Rád by som sa s vami stretol.“To boli prvé slová ktoré zazneli v telefóne.Povedal ich 10.marca 1876 Alexander Graham Bell svojmu mladému asistentovi v dielni v Bostone v americkom štáte Massachussets. Bell pracoval na tomto vynáleze tri roky a vedel,že podobné zariadenie vyvíjajú aj ďalší dvaja Američania.
V roku 1876 bol však už Bell presvedčený o tom,že telefón by sa mohol stať dorozumievacím prostriedkom pre všetkých. Absolvoval nespočetné prednášky v USA aj v zahraničí, na ktorých objasňoval a demonštroval svoj vynález. Postupne si obchodníci aj celá verejnosť uvedomili výhody komunikácie hlasom na veľkú diaľku a telefóny sa začali vyrábať. V roku 1892 otvoril Alexander Graham Bell telefonické spojenie medzi New Yorkom a Chicagom.

Čoskoro telefonické linky pretínali celé Spojené štaty. Mnohí riskovali život, keď pri stavaní alebo opravovaní nadzemných telefónnych káblov muselivystúpiť vysoko nad město, aby Bellov vynález fungoval. Medzitým sa Bellovi jeho vynález už zunoval a vďaka svojmu bohatstvu založil laboratóriá na vývoj ďalších vedeckých myšlienok. Nijaká z nich ho však nepreslávila natoľko jako telefón.Telefón bol požehnaním pre reportérov a novinárov, ktorý do svojich kancelárií posielali správy zo vzdialených miest. Prvú telefonickú novinovú správu poslali vo februári 1887 z mesta Salem v štáte Massachusetts do kancelárie novín Boston Globe, vzdialenej 23 km.

nedeľa 22. mája 2011

Warren Buffett

Zdá sa Vám toto meno povedomé? Isteže, veď ide o najbohatšieho podnikateľa súčasnosti. Ale kým v skutočnosti Buffett je a ako je možné, že je s takým majetkom považovaný tak povediac za hrdinu? Warren Edward Buffett sa narodil 30. augusta 1930 v Omahe, v americkom štáte Nebraska. Svojimi aktivitami si zabezpečil prvenstvo medzi najbohatšími ľuďmi planéty, jeho majetok presahuje hodnotu 62 miliárd USD. A čo pre to urobil? Treba uznať, že Warren v žiadnom prípade nezaháľal. Už odmalička mal totiž obchod a biznis v krvi. Tí odvážnejší ho nazývajú Mozartom sveta podnikania a Shakespearom finančného umenia.


Prvou aktivitou, ktorou začal svoj podnikateľský príbeh, bol obchod s fľašami Coca-Coly. Od svojho strýka, ktorý viedol svoj malý rodinný obchodík doma v Omahe, nakupoval balenia so šiestimi fľašami za 25 centov. Následne každú z nich samostatne predával po 5 centov. A to mal vtedy len 6 rokov! Neskôr, už ako 13-ročný, začal Buffett roznášať noviny a prvý krát v živote podal daňové priznanie. Do nákladov si zarátal aj novy bicykel, ktorý deklaroval ako pracovný nástroj. A zachádzal čoraz ďalej. S kamarátom si obstarali starší hrací automat a umiestnili ho do jedného holičstva. O pár mesiacov si už zo zarobených peňazí zakúpili ďalšie štyri. O rok na to si dokonca mohol dovoliť kúpiť veľký kus pôdy, ktorý prenajímal farmárom.

Samozrejme sa mladý Warren stretol aj s neúspechom. Prvou lekciou sa pre neho stal nákup troch akcií prostredníctvom burzového makléra – zhodou okolností svojho otca. Tieto akcie kúpil po 38 dolárov, no takmer okamžite po transakcii ich hodnota klesla na 27 dolárov. Našťastie sa po čase zhodnotili až na 40 dolárov. V tomto momente ich Buffett predal. To však nemal robiť, nakoľko tým prešvihol ich raketový vzostup až na 200 dolárov za akciu.

Azda najneuveriteľnejším faktom zostáva, že Warren Buffett nikdy neuzavrel žiaden podvodný obchod, nikoho nepodrazil a dokonca svoj majetok rozdáva. Príbeh ako vytrhnutý z červenej knižnice, no toto je skutočnosť. Francis Scott Fitzgerald raz napísal: „Veľkí boháči sú úplne iní, než ty alebo ja“. Vtedy však asi nepoznal Buffetta. On je totiž úplne rovnaký ako ty alebo ja... okrem tých miliárd dolárov! Napriek obrovskému majetku žije v bežnom americkom dome, ktorého hodnota je v súčasnosti okolo 700 000 dolárov. Nosí svetre a obleky si kupuje v konfekcii. Má rád steaky, ktoré jedáva v obyčajnej reštaurácii v ulici, kde býva. Jeho aktivity pomohli množstvu ľudí zbohatnúť, no on sám si necháva vyplácať len smiešnu mzdu. No a ak by ste si mysleli, že svojim deťom dopraje všetko, čo im na očiach vidí, mýlite sa. Zanechal im len malú časť svojho majetku, „dostatočnú, aby mohli robiť čokoľvek, ale nie aby nemuseli robiť nič“. Keď jedna dcéra potrebovala požičať 20 dolárov na parkovanie, musela mu podpísať dlžný úpis. A keď si jeho syn chcel kúpiť farmu a pýtal si od otca peniaze, Warren pozemok kúpil a synovi ho prenajal.

Čo teda stojí za jeho úspechmi? Jeho najväčším tajomstvom je to, že vlastne žiadne tajomstvá nemá. Vo výročných správach jeho firiem si môžete prečítať všetko do posledného detailu, ako a kde zarobil. Niet divu, že sú to najčítanejšie dokumenty finančného sveta. Sú tak kvalitne spracované, že neobsahujú len suché návody na zbohatnutie, ale aj vtipné formulácie, citácie z Biblie, ba dokonca aj výroky slávneho baseballového hráča Yogiho Berra. Globálne sa Buffett riadi týmito tromi zásadami:
Nikdy neprerob!
Nikdy nezabudni na prvú zásadu!
Nikdy sa nedostaň do dlhov!

Dnes by sa zdalo, že jeho stratégia je už dávno zastaraná, akoby z minulého tisícročia. Drvivá väčšina investorov sa totiž spolieha na rýchly životný štýl, rozhodujú sa na základe momentálnych situácií, bublín a ničím nepodložených správ. On však trpezlivo vyčkáva, ako krokodíl číhajúci na svoju obeť. V roku 1988 nakúpil akcie Coca-Coly, ktorých hodnota v tom čase klesala až na 11 dolárov. Nikto o ne nemal záujem, až na Warrena. Videl v nich totiž veľkú príležitosť, na základe obchodnej značky, ktorá mala obrovský potenciál. Oplatilo sa - do piatich rokov ich hodnota vzrástla takmer o 600%. Dodnes je veľká časť jeho majetku uložená v tejto spoločnosti.

Vďaka tomu, že odignoroval základné makroekonomické ukazovatele na Wall Street, si vyslúžil povesť „vypchatého exponátu z múzea“. Vyhľadáva totiž akcie, ktoré sa zdajú byť takmer mŕtve a spočíta si ich rastový potenciál. Následne ich kúpi a vyčkáva, či to bola správna investícia. A svet ho za to miluje. Na valné zhromaždenia jeho firiem pravidelne chodievajú tisícky ľudí, niektorí si dokonca kvôli tomu kúpia len jednu akciu, ako vstupenku. Buffett toto šialenstvo nazval kapitalistickým Woodstockom.

Zaujímavosťou je, že Warren Buffett je absolútnym technofóbom. Nemá dokonca ani mobilný telefón či počítač. V dôsledku toho mal obavy investovať do veľkej internetovej vlny v 90-tych rokoch. Treba však poznamenať, že to nepotreboval – zarábal totiž inde. A dnes, keď celý sa celý svet bráni ekonomickej kríze zubami-nechtami a finančné spoločnosti strácajú miliardy, Buffett ich minulý rok zarobil desať, takže predbehol aj samotného Billa Gatesa, s ktorým sú mimochodom veľmi dobrí priatelia. Práve jeho nadácii, ktorá bojuje proti AIDS, tuberkulóze a malárii totiž pravidelne venuje značné čiastky svojho majetku.
Buffettológia

Povedzme, že sa burza za týždeň prepadla o 10% a Vaše čerstvo nakúpené akcie sa nehorázne prepadli napriek tomu, že vyzerali tak životaschopne. Čo teraz? Máte niekoľko možností: 1) Poriadne si vynadáte a akcie predáte; 2) Nepredáte ich, počkáte si, kým znova vzrastú na pôvodnú hodnotu a potom ich predáte; 3) V duchu sa zasmejete a kúpite ďalšie akcie danej spoločnosti; 4) Znova si všetko na základe podkladov spočítate, aby ste sa uistili, že Váš odhad je správny, potom sa v duchu zasmejete a kúpite ďalšie akcie. Pokiaľ ste sa rozhodli pre poslednú možnosť, uvažujete rovnako ako Warren Buffett.

Výber dôležitých informácií je však zložitejší. Starostlivo si ich preberajte a hľadajte podhodnotené akcie. Pokiaľ prídete k názoru, že firma má na viac, než je na burze ohodnotená, neváhajte nakúpiť jej akcie. Touto metódou Buffett zarobil, kým ostatní strácali. Dalo by sa to nazvať „zbieraním nedopalkov“, v ktorých je ešte troška tabaku na jeden - dva ťahy. Nešlo mu o kvalitu firmy z dlhodobého hľadiska – radšej vlastniť akcie dobrej firmy za diskutabilnú cenu, než akcie diskutabilnej firmy za dobrú cenu. V tom prípade je kríza podobná tej súčasnej Vašou žatvou.

Keď na trhu vládne dobrá nálada, držte sa pri zemi a naopak, keď majú všetci strach, buďte agresívni. Vďaka tejto filozofii sa podarilo Buffettovi odolať internetovému boomu a jeho následnému výbuchu v 90-tych rokoch. V neposlednom rade, vyberajte si len obchody, ktorým rozumiete. Ani tento burzový mág sa nepustil do informačných technológií, hoci v správnej rade jeho investičného holdingu sedí samotný Bill Gates. Ako sám hovorí, „na dobrý výkop je potrebná aj dobrá lopta“.

Selektujte firmy a vyberajte si také, ktoré majú vybudovaný kvalitný štít v prípade krízy, teda firmy s dobrou značkou, tradíciou a históriou. Podľa Buffetta tento štít chýbal najmä internetovým firmám a preto o ne nejavil záujem. Taktiež zabudnite na špekulácie s rozdelením rizika nákupom čo najširšej škály akcií. Podľa neho „diverzifikácia je ochranou hlupákov“. Deväťdesiat percent jeho akcií je rozložených iba v desiatich starostlivo vybraných spoločnostiach, ktoré jeho peniaze držia celé desaťročia.

Amerika svojich magnátov miluje aj nenávidí zároveň. Miliardára Warrena Buffetta však pre jeho vtipné múdrosti a postoje iba miluje. Stal sa niečím, čo sa dá nazvať ľudovým hrdinom. Človekom ako ty, alebo ja... až na tie miliardy.

nedeľa 15. mája 2011

Yves Rocher

Jeho meno dnes ženy po celom svete považujú za synonymum pre rastlinnú kozmetiku. Svoj prvý krém vyrobil doma na povale ešte ako dieťa a dnes má jeho spoločnosť ročný obrat viac ako dve miliardy Eur. Keď pán Rocher v roku 2009 vo veku 79 rokov opustil tento svet, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy na jeho adresu povedal: „Bol to veľký podnikateľ.“


Výrobky značky Yves Rocher (číta sa ív rošé) sa dnes predávajú vo viac ako 80-tich krajinách sveta v približne 2000 obchodoch, ale taktiež systémom podomového a zásielkového predaja, ktorý Rocher doviedol do dokonalosti. Práve vďaka tomuto systému totiž vo svojich začiatkoch ušetril nemalé finančné prostriedky na reklamu a podarilo sa mu tak dostať sa aj k bežným francúzskym ženám, ktorým dovtedy kozmetika nebola príliš prístupná. Dokázal vyplniť medzeru na trhu. A dokázal toho ešte omnoho viac...

Začiatky jeho príbehu sa viažu s francúzskym vidiekom, konkrétne s Bretagne ale aj s chudobnou rodinou. Otec Rocherovi zomrel keď mal 9 rokov, jeho samého raz od silných žalúdočných ťažkostí musela zachraňovať bylinkárka. To sa však malému Rocherovi stalo osudným, keďže práve táto bylinkárka predurčila jeho ďalší osud. Prezradila mu totiž recept na liečivú masť na hemoroidy, ktorú Rocher začal svojpomocne vyrábať a inzerovať v miestnych novinách. Zožal rýchly úspech a tak sa zrodil i druhý a tretí a štvrtý výrobok...

Rastliny Rocherovi učarovali natoľko, že odmietol kozmetiku vyrábať z akýchkoľvek iných ingrediencií. Podobne sa postavil i k testovaniu kozmetiky na zvieratách, ktoré tvrdo odmietal. Jeho rýchlo sa rozvíjajúca firma vyvinula vlastný spôsob testovania na rastlinných proteínoch, ktoré dokážu simulovať reakcie ľudskej pokožky. Yves Rocher sa teda vyprofiloval nielen ako úspešný businessman, ale aj ako ohľaduplný a ekologicky mysliaci aktivista. Pôsobiskom jeho rovnomennej spoločnosti sa stala francúzska dedinka La Gacilly, kde môžu návštevníci dodnes zadarmo navštevovať Rocherom vysadenú botanickú záhradu.

Podnikateľský úspech značky Yves Rocher tkvie i v tom, že sám Rocher nikdy nezaspal na vavrínoch. Vo svojich začiatkoch múdro využil medzeru na trhu a priniesol lacnú kozmetiku tým ženám, ktoré si drahé francúzske výrobky nemohli dovoliť. Stavil tiež na rýdzo rastlinnú kozmetiku, ktorá bola svojím zložením jedinečná a úplne sa odlišovala od ostatných značiek na trhu. Múdrym ťahom bolo tiež vzdelávanie vlastných zákazníkov. Yves študoval historické podklady o využití rastlín, vyzdvihoval energiu prírody a prostredníctvom lákavo ilustrovaných brožúr prinášal svojim zákazníčkam vedomosti o tom, aké účinné látky z akých rastlín sa v jeho výrobkoch nachádzajú a v čom tkvie ich podstata. Tejto stratégii je značka Yves Rocher verná dodnes.

To, že je Rocher rodeným podnikateľom, sa ukázalo v priebehu desaťročí a vidíme to dodnes. Nielen že sa jeho značka úspešne etablovala na domácom trhu, ale aj vo veľkom expandovala. Kozmetika Yves Rocher je dnes známym pojmom po celom svete a pre samotnú firmu pracuje viac ako 15 tisíc zamestnancov. Že sa podnikateľské gény dedia, dokazuje aj Rocherov vnuk Bris, ktorý v dedovej firme pracoval od svojich 16-tich rokov a po smrti starého otca ju sám úspešne vedie.

Yves Rocher nebol len výnimočným podnikateľom, ale aj vizionárom, ekológom a patriotom. Je priam obdivuhodné, ako sa zasadzoval za ekológiu a ochranu prírody v čase, kedy sa vo veľkom praktizovala industrializácia v úplne všetkých odvetviach. Dokonale si uvedomoval, že príroda mu dáva dary, za ktoré sa jej musí odvďačiť. Založil teda nadáciu 1 milión stromov, ktorá dodnes sadí stromy po celom svete a podporuje environmentálne projekty. Rocher miloval prírodu rovnako ako svoju obec, ktorej bol dlhé roky starostom. Tento výnimočný rodák z krajiny levandule, kosatcov a kvalitného vína je dobrým príkladom toho, že veľký podnikateľ je často nielen priam zázračný „stroj na peniaze“, ale aj veľký filantrop, vášnivý zástanca práv slabších alebo práv prírody, či akýsi anjel, ktorý prináša nevídaný a nasledovaniahodný pokrok celej spoločnosti.

nedeľa 8. mája 2011

Rodolphe Lindt

Pre vášnivých milovníkov čokolády je jeho meno niekde na úrovni svätca. Vo Švajčiarsku patrí k veľkým postavám národnej histórie a nám všetkým počas svojho života priniesol výrobné postupy, vďaka ktorým si dnes pochutnávame na úžasne jemnej aromatickej čokoláde. Rodolphe Lindt bol nielen šikovný podnikateľ, ale aj veľký labužník a inovátor.


Lindt sa narodil v roku 1855 v švajčiarskom Berne do farmaceutickej rodiny, už v ranej mladosti sa však začal intenzívne zaujímať o všetko sladké. Vo veku 18 rokov nastúpil v Lausanne ako učeň do čokoládovej fabriky menom Amédée Kohler & fils, kde zotrval dva roky. Kariéra bežného továrnika mu však veľmi nevoňala, a tak vo veku 24 rokov učinil svoje prvé veľké rozhodnutie – odkúpil v rodnom Berne starú požiarom znehodnotenú výrobňu aj so strojmi a založil si vlastnú továreň na čokoládu.

Hneď v prvom roku svojho podnikania sa mu podaril výnimočný objav, ktorý vo veľkej miere ovplyvnil všetku ďalšiu výrobu čokolády na celom svete. Lindt bol totiž nielen rodený manufaktúrnik, ale aj inovátor a vynálezca. Pod jeho rukami sa zrodil tzv. konšovací stroj, ktorý výrazne ovplyvnil chuť čokolády. Dovtedy bola čokoláda pomerne hustá a občas aj nie príliš vábne voňajúca hmota, konšovanie ju však vďaka intenzívnemu miešaniu, treniu a prevzdušňovaniu zbavilo nepríjemných aróm a zjemnilo natoľko, že sa vo finálnej podobe doslova roztápala na jazyku. Ďalším významným prínosom ku kvalite chýrnej švajčiarskej čokolády bolo aj pridávanie kakaového masla, s ktorým prišiel práve Rodolphe Lindt.

Jeho firme sa nesmierne darilo a čokoláda pod značkou Lindt si získavala meno nielen na domácej pôde. Sám Lindt veľmi nechcel ďalej expandovať, nechcel ani niesť ďalšie riziko. Jeho filozofiou totiž nebola kvantita zárobkov, ale kvalita výrobkov. Sám rozhodoval o tom, koľko čokolády vyrobí a komu ju predá. Zameriaval sa najmä na najvyššie sociálne vrstvy. Jeho čokoláda sa teda stala slávnou nielen vďaka svojej výnimočnej chuti, ale aj vďaka tomu, že jej bol permanentný nedostatok.

Potenciál na rast firmy bol však stále väčší a väčší. V roku 1899 sa teda Lindt rozhodol firmu predať za 1,5 milióna švajčiarskych frankov (v tej dobe obrovská suma, pozn. aut.) inej úspešnej rodinnej čokoládovni menom Chocolat Sprüngli AG. Sprüngli spolu so značkou Lindt prebrali aj výrobné tajomstvo a úspešne napredovali. Rodolphemu ostala pozícia riaditeľa sekcie Lindt, ktorú si udržal až do veku 60 rokov. Odstúpil z nej 5 rokov pred svojou smrťou, jeho meno aj značka sa však zachovali dodnes. Čokoláda Lindt je v súčasnosti dôverne známa takmer všade vo svete slovenský trh nevynímajúc.

nedeľa 1. mája 2011

Richard Branson

Podnikateľský príbeh tohto svetoznámeho Brita začína v skorej mladosti vo veku 16 rokov. Dnes už 60-ročný dobrodruh a majiteľ viac ako 400 spoločností je zaujímavý aj tým, že mu diagnostikovali dyslexiu a dosahoval podpriemerné akademické výkony. Tie však vykompenzoval svojou kreativitou a ťahom na bránku, vďaka čomu sa dnes hrdí nielen titulom Sir, ale aj neochvejnou pozíciou na rebríčku najbohatších ľudí planéty podľa magazínu Forbes.


Celým menom Richard Charles Nicholas Branson sa narodil 19.júla 1950 v Spojenom kráľovstve. Odmalička bol vychovávaný k nezávislosti, čo len podporilo jeho rozhodnutie ísť si v živote vlastnou cestou. Nielen v biznise, ale v podstate každý jeden deň. Niekoľkokrát sa pokúšal o prekonanie rôznych svetových rekordov, v súčasnosti stavia prvú súkromnú stanicu na lety do kozmu, vlastní súkromný ostrov (Necker Island, pozn. aut.) a lieta na teplovzdušných balónoch.

Jeho podnikateľský príbeh sa začal v teenagerskom veku, kedy založil celkom obyčajný študentský časopis menom Student. Ten si veľmi rýchlo získal svoju popularitu a už onedlho vychádzal v náklade 50-tisíc výtlačkov. Pre študentov bol vďaka reklame úplne zadarmo. Mladého Richarda tento úspech len utvrdil v tom, že dokáže čokoľvek si zaumieni. Ďalším jeho úspechom bol zásielkový obchod s hudobnými platňami, z ktorého neskôr vzniklo hudobné vydavateľstvo Virgin Records. V tomto momente Bransonovho života sa začína etapa menom Virgin, ktorá trvá v podstate dodnes. Vydavateľstvo Virgin Records nahrávalo s kontroverznými a neskôr veľmi slávnymi umelcami ako Sex Pistols, Rolling Stones, Genesis či Mike Oldfield, vďaka čomu Branson zarobil veľa peňazí a mohol značku Virgin úspešne rozvíjať.

Ďalším podnikom zo série Virgin boli Bransonove vlastné letecké aerolínie Virgin Atlantic Airways, pustil sa aj do železničnej prepravy, do sektora nápojov, vďaka čomu vznikli značky Virgin Cola a Virgin Vodka, chladným ho nenechala ani komunikácia, vďaka čomu dnes poznáme Virgin Mobile. Ak by sme chceli vymenovať všetky aktivity pod menom Virgin, nestačili by nám na to ani 2 ďalšie články... Približne 400 firiem vo viac ako 30 krajinách sveta pritom ostáva prevažne v sektore malých a stredných podnikov. Branson to vysvetľuje tým, že malé podniky sú lepšie adaptabilné na nové situácie a nehrozí im taký rýchly pád, ako tomu býva u obrovských koncernov.

Richard Branson však podobne ako iní úspešní podnikatelia nelení a svoj kapitál neustále zveľaďuje, o čom svedčí aj finančný výbor skupiny Virgin. Sir Branson totiž rád investuje najmä do rizikového biznisu (čo už by to len bolo za dobrodruha, ktorý by nemiloval riziko, všakže?). Prihlásiť sa môže ktokoľvek, kto si myslí, že má skvelý nápad a mohol by sieť Virgin obohatiť o ďalší inovatívny biznis sektor.

Známy Brit sa nevyprofiloval len ako úspešný podnikateľ, ale aj ako filantrop, ekológ a spisovateľ. Na svojom konte má dve knihy, ktoré sa stali bestsellermi. Opisuje v nich svoje podnikateľské úspechy ale aj neúspechy, radí, ako sa vyhnúť chybám ale dotýka sa aj tém, ako je vedenie ľudí či podnikateľská etika. Knihy vyšli v slovenčine a češtine, nesú názov Biznis v plnej nahote a K čertu s tím, jdeme na to. Sir Richard Branson je nesporne jednou z najinšpiratívnejších osobností súčasnosti nielen vďaka jeho obrovskému podnikateľskému úspechu s Virgin Group, ale aj vďaka jeho celkovému postoju k životu, ktorý sa riadi heslom ži naplno a počúvaj svoje srdce.

štvrtok 21. apríla 2011

Steve Jobs

S máloktorým človekom sa tak bytostne spája jeden druh ovocia ako s ním. Máloktorý človek je tak charizmatický a zároveň tak kontroverzný. Pre jeho náladovosť a agresívne sklony ho vyhodili zo spoločnosti, ktorú kedysi sám zakladal. Neskôr sa vrátil a urobil z nej jednu z najúspešnejších a najviac prosperujúcich firiem na svete s nezameniteľným imidžom. Apple Inc. Steve Jobs.


Jeho osud sa začína pomerne smutne. Narodil sa 24. februára 1955 v americkom San Franciscu biologickým rodičom Joanne a Abdulfattahovi, ktorí ho vzápätí dali na adopciu. Ujali sa ho Clara a Paul Jobsovci, ktorých Steven dodnes odmieta nazývať adoptívnymi, pretože ich vníma ako vlastných rodičov. Malý Jobs mal to šťastie vyrastať v ére rozvoja počítačov, o ktoré sa už na strednej škole intenzívne zaujímal. Neskôr nastúpil na vysokú školu, ktorú ale opustil už po prvom semestri.

V roku 1974 sa zamestnal ako technik v spoločnosti Atari aj s budúcim kolegom Stevom Wozniakom. Známy je príbeh, ako firma v tej dobe ponúkala 100 dolárov každému, kto zmenší počet potrebných čipov na matičnej doske a ako sa to Wozniakovi podarilo dokonca o počet 50 čipov. Jobs mu však povedal, že od Atari dostal len 700 dolárov, z ktorých mu dal dohodnutú polovicu, teda 350 dolárov. Jobs a Wozniak sa však nerozišli v zlom, práve naopak. Steve Jobs mal 20 rokov, keď presvedčil Wozniaka, aby spolu založili spoločnosť na výrobu počítačov. Pomenovali ju Apple Computer.

Rast firmy nabral rýchle obrátky a značka Apple sa stala silným hráčom na trhu. V roku 1980 sa zmenila na akciovú spoločnosť a Jobs sa začal obzerať po šikovnom manažérovi. Sám sa tým však aj kvôli svojej výbušnosti a náladovosti odstavil na vedľajšiu koľaj. Situácia sa vyhrotila až tak, že bol Steve z firmy postupne vytlačený. Po svojom odchode založil firmu NeXT Computer, ktorú pôvodná domovská firma Apple Inc. neskôr kúpila za 429 miliónov dolárov. Jobs sa tak opäť dostal do jej vedenia.

Vďaka jeho puntičkárstvu a zmyslu pre dokonalosť uzreli svetlo sveta také legendy ako sú prenosný prehrávač hudby iPod, dotykový mobilný telefón iPhone, platforma na online predaj hudby iTunes, operačný systém Mac OS X či aktuálnu horúcu novinku iPad. Dizajnovo lákavé notebooky a počítače značky Apple sú dnes synonymom prevratných inovácií, imidžu, ale aj jednoduchosti a užívateľskej prívetivosti.

Jobsa nazývajú aj vizionárom, géniom, či workoholikom, ktorým bezpochyby je. Podobne nespochybniteľný je aj fakt, že patrí určite k jedným z najznámejších a najúspešnejších podnikateľov sveta. Nasvedčuje tomu aj ďalší míľnik jeho života – post generálneho riaditeľa v spoločnosti Pixar, ktorá sa pod jeho vedením dostala medzi svetovú elitu vo svojom odbore. Neskôr ju predal spoločnosti Disney, vďaka čomu sa stal najväčším jednotlivým akcionárom firmy Disney na svete.

Menej známe je o ňom napríklad to, že vždy túžil ísť do Indie, aby tam mohol nájsť filozofické osvietenie a samého seba. Tento sen si však ako inak aj vyplnil. Podobne menej diskutovaným avšak závažným faktom z jeho života je aj rakovina pankreasu, s ktorou sa začal pasovať v roku 2004. Svoj boj napokon úspešne vyhral a dnes sa naďalej teší z úspešného napredovania svojej obľúbenej jablkovej firmy Apple.

nedeľa 17. apríla 2011

Blanka Matragi

Pri jej mene majú mnohé ženy podobné pocity, ako keď muž počuje slovo mercedes. Začínala ako brusička skla a dostala sa až k obliekaniu arabských princezien. Jej rukami prechádza ten najkvalitnejší hodváb sveta a mení sa na neopakovateľné originálne odevy, ktoré evokujú vzhľad elfskej víly. Tvorí róby za tisícky Eur, ktoré sú celoživotným snom mnohých smrteľníčok. Výnimočná česká módna návrhárka Blanka Matragi.


Blanka sa narodila 20. februára 1953 v susednej Českej republike. Umelecké gény mala v rodine, keďže jej otec bol brusičom skla. Tejto precíznej práci sa vo svojom rodnom meste neskôr vyučila i ona. To však bol ešte len začiatok jej cesty. V štúdiu pokračovala na umelecko-priemyselnej strednej škole a záľuba v tvorivej práci sa pretavila nakoniec v štúdium na Umelecko-priemyselnej vysokej škole v Prahe v odbore odevné výtvarníctvo. Počas tohto obdobia sa dostavili aj prvé úspechy. Zlomom v jej ďalšej kariére bolo najmä prvé miesto v celoštátnej súťaži pre módnych návrhárov v roku 1976. Týmto triumfom sa jej podarilo zaradiť sa medzi návrhársku elitu strednej Európy. Osud to však chcel inak a skrížil Blanke cestu osudovým spôsobom. Ako inak, vzdala sa dobre našliapnutej kariéry kvôli mužovi. Počas štúdií na VŠ totiž stretla Libanončana Makrama Matragiho, za ktorého sa aj vydala. Odsťahovali sa spoločne do Bejrútu, no Blankine „zanechanie“ kariéry bolo len zdanlivé. Bojovný a umelecký duch sa v nej nezaprel ani v ďalekej cudzine.

V roku 1980 sa zamestnáva v súkromnej firme v Libanone a navrhuje svoje prvé večerné šaty v novom pôsobisku. O dva roky na to už otvára na hlavnej bejrútskej triede Hamra svoj vlastný odevný salón pod názvom Blanka Haute Couture. Jej tvorbu nebolo možné prehliadnuť, a tak sa veľmi rýchlo dostala do povedomia. Tvorba Blanky Matragi si získala najmä libanonskú ale aj európsku high society a jej modely vyhľadávajú arabské princezné, či sestry, manželky a dcéry kráľov, šejkov a emirov Perzského zálivu. Zameriava sa najmä na tvorbu svadobných šiat a spoločenských rób. Legendárne sú hlavne jej prvé svadobné, na ktorých sa vynímalo 10 tisíc ručne našívaných perál.

V rokoch 1982 až 1997 usporiadala Blanka nespočetné množstvo módnych prehliadok a o jej tvorbu sa zaujímali domáce aj svetové médiá. Vyzdvihovali hlavne fakt, že každý kus z Blankinej dielne je originál, čo sa v neposlednom rade odráža aj na cene. U nás sú známe napríklad svadobné šaty za viac ako 2 milióny vtedy ešte slovenských korún, ktoré mala na sebe počas obradu polovička istého známeho finančného žraloka. Vysoká cena za šaty je však oprávnená, keďže sa v nej zrkadlí nesmierne náročný výrobný proces. Módna návrhárka totiž sama ručne maľuje obrovské kusy hodvábu napnuté na špeciálnych rámoch, ktoré sa potom po vopred určených líniách strihajú a častokrát aj ručne zošívajú. Jej tvorba je spojením tradície, elegancie ale aj nadčasového dizajnu, ktorý si získava srdcia žien už desiatky rokov.

Jej umelecké dielo ocenila nielen laická, ale aj odborná verejnosť. Získala niekoľko cien, medzi inými aj Európsku cenu umenia (2002), Medzinárodnú cenu Salvadora Dalího (2002), národnú cenu Františka Kupku (2002) či titul „Významná česká žena vo svete“, ktorý jej bol udelený v roku 2003. Jej životný a tiež podnikateľský príbeh je určite veľmi inšpiratívny, čo zhodnotila aj sama Blanka a v roku 2006 sa rozhodla ponúknuť pohľad za oponu jej úspechu aj českým čitateľom. Vydala autobiografiu, ktorá sa rýchlo stala bestsellerom